Na rozdiel od ofsetovej a digitálnej tlače sa neobmedzuje iba na papier a tenké plošné materiály, ale umožňuje potláčať širokú škálu povrchov a tvarov s náročnejšou povrchovou úpravou, problémom nie je ani hrúbka, alebo veľkosť potláčaného produktu.

Svojou pôsobnosťou presahuje využitie sieťotlače hranice samotnej polygrafie a jej uplatnenie nájdeme napríklad aj v technickom či reklamnom priemysle. Výkon samotnej tlače, a v konečnom dôsledku aj výrobné náklady sa odvíjajú od potláčaného materiálu, nákladu kusov a farebnosti motívu tlače.

História sieťotlače svojim princípom siaha k začiatkom samotného výtvarného a kultúrneho vývoju človeka. Prenášanie farby
cez prázdne miesta v šablóne je objav starý takmer ako samotná túžba repodukovať skutočnosť, alebo svojim zásahom
dotvárať vizuálnu stránku predmetov. Za prapredchodcu tohoto spôsobu nanášania farby na podklad môžeme považovať už
praveké jaskynné nástenné maľby, kde praveký lovec použil svoju ruku ako šablónu a striekaním docielil zobrazernie jej  siluety na stene kameňa.

V modernejšej forme sa tento spôsob tlače objevil v Číne za obdobia dinastie Sang a neskôr sa ako remeselná výroba rozšíril
cez japonské krajiny až do Európy. Prvé zmienky o použití tejto techniky v Európe siahajú po k rokom okolo 1700, kedy bolo jej používanie zamerané na dekorovanie hodvábu textilných materiálov.

Marcel Škrabek 3.B