Inak to nebolo ani v mojom prípade. Minulý týždeň sme sa totiž celá trieda aj
s profesorkou slovenčiny vybrali na exkurziu do môjho rodného mesta, Dolného Kubína, navštíviť výstavu, svetoznámeho slovenského umelca, Andyho Warhola v Oravskej galérií.

Poďme ale pekne od začiatku. Keď som sa dozvedela úžasnú novinu o tom, že sa ide do Kubína, potešila som sa. Veď kto by nie. Prvé, čo mi chodilo po rozume, bola úžasná správa, že konečne nebudem musieť vstávať o piatej ráno na skorý vlak do školy. Ten pocit šťastia, že si budem môcť pospať minimálne o tri hodiny dlhšie a prísť priamo pred galériu, ma okamžite naplnil energiou až po okraj. Energia však hneď vytiekla, keď som sa dozvedela smutnú správu s obsahom, že vyrážame až
o po jedenástej a prvé tri hodiny sa učíme. Čo to znamená? Pravidelnú trasu Kubín- Trstená som si musela aj tak zopakovať.

Na miesto činu sme sa odviezli spoločne spojovým autobusom. Cesta nebola ničím zvláštna: horúco ako vždy, hrboly na cestách, zákruty,... Zhruba po hodine sme stáli pred galériou. Po vstupe dovnútra nás okamžite vyzdvihol pripravený sprievodca, s ktorým sme vystúpili na druhé poschodie do výstavnej siene. Treba povedať, že rozprával zaujímavo, bol milý a ochotný odpovedať na všetky zvedavé otázky žiakov.

Čo sa týka samotnej výstavy, myslím si , že Oravská galéria sa skutočne nemá za čo hanbiť. Svoje meno si výstavou Andyho Warhola rozhodne nepokazila, ba naopak pozdvihla. Ja osobne nie som veľkou milovníčkou výtvarného umenia. Ak by som to mala bližšie popísať, pri obrazoch sa cítim ako ryba na suchu. Môžem sa na ne pozerať hoci aj hodinu, aj tak v nich nič
zaujímavé neuvidím. Táto výstava však vo mne zanechala iný pocit. Možno je to tým, že nevystavovala len bežné umelecké diela, ale obsahovala aj časti, ktoré návštevníkom bližšie priblížili Andyho život a charakter, skutočné predmety zo života, videoukážky,....

K jeho dielam sa nemôžem veľmi vyjadrovať, keďže ako som už spomínala ,nemám k obrazom vzťah. Jediné, čo mi napadne je otázka: Ako môže niekto minimálne sto krát dookola maľovať portrét Marilyn Monroe? Alebo, čo ho viedlo k tomu, aby namaľoval obyčajnú plechovku od polievky? Koniec koncov aj pre tieto divné dôvody sa zrejme Andy Warhol stal úspešným umelcom. Musím povedať, že ako osobnosť ma taktiež veľmi neoslovil. Čo ale obdivujem, je fakt, že si šiel za svojím snom, čo ho nakoniec priviedlo aj k úspešnému splneniu. Už od malička túžil byť slávnym. V galérií sme sa zdržali vyše hodinu. Ku podivu, prebehlo to ako voda. Následne sme sa rozlúčili a každý sa už pobral svojou cestou. V mojom prípade to bol ,ako inak, smer domov.

Prežila som naozaj zaujímavé doobedie. Navštívila som výstavu Andyho Warhola. Treba si uvedomiť, že niektorí turisti za jeho dielami musia precestovať stovky kilometrov. Ja som mala možnosť vidieť diela tohto svetoznámeho umelca na svetovej úrovni, priamo na Orave.

Lakoštíková