„Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá...“
(P. O. Hviezdoslav)
* * *
Hodnotu rodnej reči a materinského jazyka si v bežnom živote málokedy uvedomujeme. Pritom práve jazyk je najsilnejším nástrojom na zachovanie a rozvoj nášho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.
Cieľom Medzinárodného dňa materinského jazyka je pripomenutie, poznávanie a zvyšovanie úrovne ovládania materinských jazykov na celom svete.
Tento celosvetovo známy deň vyhlásila výročná 30. Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999. Po prvý raz sa 21. február ako Medzinárodný deň materinského jazyka oslavoval v roku 2000. V súčasnosti si ho pripomínajú vo viacerých štátoch (napríklad Austrália, Bangladéš, Brazília, Čile, Čína, Francúzsko, India, Japonsko, Juhoafrická republika, Kuba, Maďarsko, Mexiko, Nikaragua, Rakúsko, Rusko, Srbsko, Španielsko).
Impulzom na vyhlásenie Medzinárodného dňa materinského jazyka bolo zachovanie pamiatky na hrdinstvo bengálskych študentov, ktorí 21. februára 1952 demonštrovali v Dháke (v súčasnosti hlavné mesto Bangladéšskej republiky, predtým Pakistan) za uznanie svojho materinského jazyka bengálčiny ako druhého oficiálneho jazyka vtedajšieho Pakistanu. Počas demonštrácie ich zastrelila polícia.
Materinský jazyk je jedinečný, pretože každému človeku sa ním od narodenia vtláča pečať zaisťujúca osobitné videnie vecí. To v ňom zostáva zakódované natrvalo a nezmení sa ani po tom, ako sa naučí ďalšie cudzie jazyky. Nimi sa oboznamuje s inými pohľadmi na svet, s iným videním problémov, s inými prístupmi k ich riešeniu.
Práve deň, akým je Medzinárodný deň materinského jazyka, je vhodnou príležitosťou pripomenúť si, že zásluhou svätých Cyrila a Metoda, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra a ďalších má slovenský jazyk kodifikovanú podobu a denne ho používame ako štátny jazyk.